Jeśli samu staťju napisał nie Mikoła Buhaj, to na fotkie okazałsia buhaj Hrihorij...
Answer
29.03.2025
daviedka, Mikoła Buhaj śvioł by staťju k Poźniaka v itohie i proriekłamirovał v očieriednoj raz "Słovo Pacana".
Answer
29.03.2025
Kakoj iz Azarienka sociopat? Papieńkin synok i konjunkturŝik. A s točki zrienija RB i vovsie zakonoposłušnyj hraždanin. Nastojaŝich bujnych mało. V RB, eto Bondarieva.
Adtul
29.03.2025
Aŭtaru i redakcyi dziakuju za cikavy artykuł!
Mnie cikava što aŭtar dumaje pra suviaź taho što možna nazvać “emacyjny intelekt” i “maralny intelekt”. Pra emacyjny intelekt knihi ŭžo napisanyja. Tamu ja tolki maralny intelekt akreślu: zdolnaść vyznačać etyčnyja i nieetyčnyja ŭčynki i zdolnaść rabić vybar na karyść etyčnych učynkaŭ. Navat kali heta patrabuje niejkaj samaachviarnaści.
Hipoteza: niechta moža mieć raźvity emacyjny intelekt, dobra razumieć što adčuvajuć inšyja. Ale hetuju zdolnaść možna vykarystoŭvać ŭ durnych, manipulatyŭnych metach. A voś maralny intelekt nie raźvity. Niama vopytu i praktyki.
Moža pamyłkaj budzie admaŭleńnie Trampu, pucinu, łukašenku i inšym u isnavańni empatyi? Jany b biez empatyi i emacyjnaha intelektu doŭha nie pratrymalisia b na sacyjalnaj vyšyni. Usie jany adčuvajuć. Ale voś samaachviarnaść - heta zusim nie pra ich. Voś achviaravać inšymi (u imia histaryčnaj misii, vialikaha mifičnaha naroda ci idei, sobornosť, kokošnik, Bohočiełoviečiestvo, bła-bła-bła, što kažuć ideołahi) - heta tak!
Što vy dumajecie?
Arž.V.
29.03.2025
Dziakuj za cikavaje raźvićcio temy. Pahadžusia, što možna raździalać emacyjny i maralny intelekt. (Pry hetym razumieju, što intelekt u čałavieka adzin, a hetyja terminy - chutčej, napramki, vobłaści, ŭ jakich jon śpiecyjalizujecca). I toj, i druhi "intelekty" mohuć być raźvitymi, kab karektna ŭzajemadziejničać ź inšymi ludźmi, i raźvitymi ŭ napramku złoŭžyvańnia, kab manipulavać imi. Zhodny, što mohuć być raźvitymi ŭ roznaj stupieni. Jany častkova pierasiakajucca: naprykład, mučyć inšaha ciažka pry raźvitych i emacyjnym, i maralnym intelekcie. I mienavita tut pracuje empatyja.
Vaša pytańnie ja razumieju tak: mabyć, vysokaraźvityja sacyjapaty nasamreč usio razumiejuć, tolki pavodziać siabie inakš? Moj adkaz zaraz: "nie". Jany nasamreč razumiejuć i dumajuć mienš. (I tut dapamahło vyvučeńnie fizijałohii mozha ŭ XX i XXI st.) Empatyja dla ich jak "čornaja skrynia": nie razumiejuć, jak pracuje ŭnutry, ale razumiejuć, jak jana pracuje zvonku. Jany razumiejuć inšych (ich emocyi i praviły marali) dastatkova, kab efiektyŭna manipulavać inšymi. I nie raźvivajucca dalej, nie lezuć u składanyja pytańni ŭłasnaj adkaznaści. Toje dla ich nieabaviazkovaje durnoćcie, "ružovyja poni".
Adtul
29.03.2025
Arž.V., dziakuju za adkaz. Dumaju, ja zhadžajusia z vami. Dadam tolki jašče adnu dumku (nie svaju, ale ź jakoj ja taksama schilajusia da zhody):
stan hramadstva, ŭ jakim hetyja asoby z asacyjalnymi razładami apynajucca pry uładzie, jeść vynikam niazdolnaści hramadstva (i asobnych pradstaŭnikoŭ kulturnych i intelektualnych elit) svoječasova raspaznać hetyja razłady i vybudavać pieraškody.
Ci možna z dastaviernaściu raspaznavać takija razłady? Kali tak, to - što dla hetaha nieabchodna? Jak možna pierakanaŭča prademanstravać pahrozu što zychodzić ad asoby z asacyjalnym razładam, jakaja paśpiachova irviecca da ŭłady? Što kali vybarniki paznajuć svaje ułasnyja destruktyŭnyja rysy ŭ kandydacie i hałasujuć za jaho/iaje bo - ščyra vierać što hety čałaviek budzie pracavać u ich intaresach?
Mučajusia hetymi pytańniami.
Arž.V.
29.03.2025
Apošniaje Vašaje pytańnie amal rytaryčnaje: kali ŭ hramadstvie bolšaść "chvorych", to takoha lidara jany i vybieruć. Im nie zaminaje, što jon chamić i chłusić, jana mienavita toje i padtrymlivajuć. I jakoje b cudoŭnaje rašeńnie vy nie prydumali b suprać takoha, jany jaho pałomiać.
A tak, idealnaha hramadstva nie isnuje. Možna tolki padumać, jakoje budzie bolš efiektyŭnym: 1. Toje, dzie pracuje sistema "strymak i supraćvah" (demakratyčnaja). Što dazvalaje minimizavać i vypraŭlać pamyłki. 2. Toje, dzie bolš razumnyja i daśviedčanyja vybarščyki. Na moj pohlad, treba ŭ škole vyvučać nie ideałohiju i/abo relihiju, a psichałohiju, łohiku, navukovy śvietapohlad i mietadałohiju. Jak bazu dla astatniaha. Daśviedčanym vybarščykam (2) tannyja psieŭdaidei nie pradasi, a kali ŭsio ž zdaryłasia pamyłka, isnujuć miechanizmy (1) dla vypraŭleńnia.
daviedka
29.03.2025
Včiera v «Trievožnoj knopkie» ONT miedicinskij psichołoh Minzdrava vzbołtnuła primienitielno k bytovym tiranam, čto podobnyje ludi iz-za svoich kompleksov iz dietstva vybirajut opriedielonnyje profieśsii, hdie mohut zatiem primieniať svoju siłu i ahrieśsiju. V etich słovach priamo uhadyvajetsia, čto rieċ vieła ona pro siłovikov...
Ja napisał eto jeŝie pod staťjej s orihinalnym kommientarijem Čierniavskoj po povodu filma: ona voobŝie nie poniała smysł filma, nie poniała o čiem on, nie poniała čto chotieł skazať avtor, nie poniała kakije problemy podnimajet film. Jeje otsyłka k kakomu-to drievniemu psichiatru nieumiestna. Jeje ponimanije filma sovieršienno povierchnostnoje. Vierojatno, čto ona prosto nikohda nie stałkivałaś s tiem, o čiem idiet rieċ v filmie.
Malčik v filmie nikakoj nie sociopat. On odin iz diesiatkov druhich takich žie tiniejdžierov v toj žie samoj škole. A vot pričiny, kotoryje imienno u nieho privieli k trahiedii, - eto kak raz to, o čiem hovorit film.
[Zredahavana]
cykada
29.03.2025
horškov vč 04152 khb. vot nastojaŝij doł***b sociopat. nie pomier jeŝie ot kurieva dieb*ł?
Sacyjapatami (jak i prezidentami) nie naradžajucca, sacyjapatami stanoviacca
Nastojaŝich bujnych mało. V RB, eto Bondarieva.
Mnie cikava što aŭtar dumaje pra suviaź taho što možna nazvać “emacyjny intelekt” i “maralny intelekt”.
Pra emacyjny intelekt knihi ŭžo napisanyja. Tamu ja tolki maralny intelekt akreślu: zdolnaść vyznačać etyčnyja i nieetyčnyja ŭčynki i zdolnaść rabić vybar na karyść etyčnych učynkaŭ. Navat kali heta patrabuje niejkaj samaachviarnaści.
Hipoteza: niechta moža mieć raźvity emacyjny intelekt, dobra razumieć što adčuvajuć inšyja. Ale hetuju zdolnaść možna vykarystoŭvać ŭ durnych, manipulatyŭnych metach.
A voś maralny intelekt nie raźvity. Niama vopytu i praktyki.
Moža pamyłkaj budzie admaŭleńnie Trampu, pucinu, łukašenku i inšym u isnavańni empatyi? Jany b biez empatyi i emacyjnaha intelektu doŭha nie pratrymalisia b na sacyjalnaj vyšyni. Usie jany adčuvajuć. Ale voś samaachviarnaść - heta zusim nie pra ich. Voś achviaravać inšymi (u imia histaryčnaj misii, vialikaha mifičnaha naroda ci idei, sobornosť, kokošnik, Bohočiełoviečiestvo, bła-bła-bła, što kažuć ideołahi) - heta tak!
Što vy dumajecie?
Pahadžusia, što možna raździalać emacyjny i maralny intelekt. (Pry hetym razumieju, što intelekt u čałavieka adzin, a hetyja terminy - chutčej, napramki, vobłaści, ŭ jakich jon śpiecyjalizujecca).
I toj, i druhi "intelekty" mohuć być raźvitymi, kab karektna ŭzajemadziejničać ź inšymi ludźmi, i raźvitymi ŭ napramku złoŭžyvańnia, kab manipulavać imi.
Zhodny, što mohuć być raźvitymi ŭ roznaj stupieni.
Jany častkova pierasiakajucca: naprykład, mučyć inšaha ciažka pry raźvitych i emacyjnym, i maralnym intelekcie. I mienavita tut pracuje empatyja.
Vaša pytańnie ja razumieju tak: mabyć, vysokaraźvityja sacyjapaty nasamreč usio razumiejuć, tolki pavodziać siabie inakš?
Moj adkaz zaraz: "nie". Jany nasamreč razumiejuć i dumajuć mienš. (I tut dapamahło vyvučeńnie fizijałohii mozha ŭ XX i XXI st.)
Empatyja dla ich jak "čornaja skrynia": nie razumiejuć, jak pracuje ŭnutry, ale razumiejuć, jak jana pracuje zvonku.
Jany razumiejuć inšych (ich emocyi i praviły marali) dastatkova, kab efiektyŭna manipulavać inšymi. I nie raźvivajucca dalej, nie lezuć u składanyja pytańni ŭłasnaj adkaznaści. Toje dla ich nieabaviazkovaje durnoćcie, "ružovyja poni".
Dadam tolki jašče adnu dumku (nie svaju, ale ź jakoj ja taksama schilajusia da zhody):
stan hramadstva, ŭ jakim hetyja asoby z asacyjalnymi razładami apynajucca pry uładzie, jeść vynikam niazdolnaści hramadstva (i asobnych pradstaŭnikoŭ kulturnych i intelektualnych elit) svoječasova raspaznać hetyja razłady i vybudavać pieraškody.
Ci možna z dastaviernaściu raspaznavać takija razłady?
Kali tak, to - što dla hetaha nieabchodna?
Jak možna pierakanaŭča prademanstravać pahrozu što zychodzić ad asoby z asacyjalnym razładam, jakaja paśpiachova irviecca da ŭłady?
Što kali vybarniki paznajuć svaje ułasnyja destruktyŭnyja rysy ŭ kandydacie i hałasujuć za jaho/iaje bo - ščyra vierać što hety čałaviek budzie pracavać u ich intaresach?
Mučajusia hetymi pytańniami.
A tak, idealnaha hramadstva nie isnuje. Možna tolki padumać, jakoje budzie bolš efiektyŭnym:
1. Toje, dzie pracuje sistema "strymak i supraćvah" (demakratyčnaja). Što dazvalaje minimizavać i vypraŭlać pamyłki.
2. Toje, dzie bolš razumnyja i daśviedčanyja vybarščyki. Na moj pohlad, treba ŭ škole vyvučać nie ideałohiju i/abo relihiju, a psichałohiju, łohiku, navukovy śvietapohlad i mietadałohiju. Jak bazu dla astatniaha.
Daśviedčanym vybarščykam (2) tannyja psieŭdaidei nie pradasi, a kali ŭsio ž zdaryłasia pamyłka, isnujuć miechanizmy (1) dla vypraŭleńnia.
Malčik v filmie nikakoj nie sociopat. On odin iz diesiatkov druhich takich žie tiniejdžierov v toj žie samoj škole. A vot pričiny, kotoryje imienno u nieho privieli k trahiedii, - eto kak raz to, o čiem hovorit film.
[Zredahavana]