Sacyjapatami (jak i prezidentami) nie naradžajucca, sacyjapatami stanoviacca
Tolki hienietyki abo tolki atačeńnia niedastatkova, piša Arž. V. u adkaz na razvažańni Julii Čarniaŭskaj paśla prahladu joju sieryjała «Pierachodny ŭzrost». A strašnaj traŭmaj moža być i prosta maralny vybar, pierad jakim apynajecca čałaviek.

Julija Čarniaŭskaja ličyć, što «časam jany prosta takimi naradžajucca».
Jana admaŭlaje, što ŭ takim vypadku vina moža być na siamji.
Davajcie raźbiaromsia.
Chto takija sacyjapaty?
Zhodna z dapamožnikam DSM-5, dyssacyjalny razład asoby (antisocial personality disorder, ASPD) charaktaryzujecca najaŭnaściu minimum troch ź siami rys, takich jak: niazdolnaść adpaviadać normam hramadstva, iłžyvaść, impulsiŭnaść i niazdolnaść da płanavańnia, razdražnialnaść i ahresiŭnaść, adsutnaść adkaznaści, adsutnaść raskajańnia.
Raniej taja ž źjava mieła nazvu «psichapatyja» i «sacyjapatyja». Ciapier hetyja terminy ŭžo nie aktualnyja, a aznačeńnie dyjahnazu z časam udakładniałasia. Dalej u hetym tekście dla zručnaści i razumieńnia časam budu ŭžyvać termin «sacyjapatyja», choć jon i sastareły.
Pryčyny sacyjapatyi
Adzinaj pryčyny takoha razładu asoby nie vyjaŭlena. Sučasny navukovy kansensus zaklučajecca ŭ tym, što jany ŭ składanaj kambinacyi jak fizijałahičnych (u tym liku hienietyčnych) faktaraŭ, tak i atačeńnia čałavieka, umoŭ jaho raźvićcia i žyćcia. Pry hetym adnaho z faktaraŭ, — tolki hienietyki abo tolki atačeńnia — niedastatkova.
Toje ž samaje spraviadliva adnosna lubych inšych rys čałavieka: hieny mohuć spryjać budučaj hienijalnaści abo, naadvarot, kryminalnym schilnaściam, ale nijak nie harantujuć, što tyja rysy abaviazkova sfarmujucca i prajaviacca.
Daśledčyki znachodzili takija fizijałahičnyja pryčyny ASPD: anamalnaja praca harmonaŭ i niejratranśmitaraŭ (jak sieratanin), mienšaja kolkaść šeraha rečyva ŭ mozhu, mienšaja aktyŭnaść pryfrantalnaj kary i inšyja. Znojdzieny hieny, jakija ŭpłyvajuć na anamalnuju pracu niejratranśmitaraŭ, i heta značyć, što ŭ takich vypadkach možna kazać pra spadčynnaść. Adnak i čerapna-mazhavyja traŭmy mohuć mieć svaimi nastupstvami razład asoby.
Faktary atačeńnia, jakija ŭpłyvajuć na raźvićcio ASPD: siamja, inšaje kulturnaje atačeńnie (asiarodździe), jak škoła i relihija, roznyja vidy dziciačych traŭmaŭ.
Ci moža kino być arhumientam u razumieńni sacyjapatyi?
Tvor mastactva: kino, kniha — vydatnyja, kali prymušajuć nas zadumacca i pracavać nad svaimi pohladami. Ale jany nie mohuć być nadziejnymi krynicami, kab ź ich rabić upeŭnienyja vysnovy pra realnaść. Piśmieńniki i akciory ŭsio ž tranślujuć svajo razumieńnie kožnaj žyćciovaj situacyi, jakoje za košt majsterstva moža vyhladać navat «hipierarealnym», navat bolš pierakanaŭčym za zvyčajnuju «nudnuju» realnaść.
Jak adzin z prykładaŭ typažu «hienij-psichapat» jość štučnaja kanstrukcyja pop-kultury. Isnavańnie takich ludziej nie znachodzić paćviardžeńnia ŭ daśledavańniach: ludzi z dyssacyjalnym razładam asoby ŭ siarednim majuć mienšyja kahnityŭnyja i intelektualnyja zdolnaści.
Julija Čarniaŭskaja robić vysnovu «časam jany prosta takimi naradžajucca», heta značyć, pra dastatkovaść faktaru hienietyki dla źjaŭleńnia sacyjapata. Rabić vysnovy na bazie filma i niekalkich vypadkaŭ z žyćcia — niapravilna.
U daśledavańniach vyvučajuć sotni, tysiačy ludziej, paśla navukovyja pracy prachodziać recenzii i mietaanalizy.
Čarniaŭskaja admaŭlaje, što vina moža być u siamji. (Anałahična prychilniki procilehłaj teoryi ličać, što vinavataje tolki atačeńnie, a hieny, «zarodak», «natura» tut ni pry čym.)
Zrablu dapuščeńnie, što, mahčyma, u tych kankretnych vypadkach, pra jakija viedaje Čarniaŭskaja, akramia hienietyčnaj schilnaści da sacyjapatyi ŭ čałavieka ŭ žyćci zdaryŭsia traŭmujučy vypadak abo momant maralnaha vybaru, nie abaviazkova źviazanyja ź siamjoj.
Mihranty i sacyjapatyja
Błohier Jan Majłz Čonh niadaŭna napisaŭ, što film «Pierachodny ŭzrost» zasnavany na realnych padziejach, tolki nasamreč hierojem byŭ ciemnaskury chłopiec / mihrant. Iłan Mask pašyryŭ hetuju viersiju na svaju aŭdytoryju. Ciapier u sacsietkach mnohija amatary «pravych» pohladaŭ retranślujuć viersiju dalej. Da ich dałučylisia i prarasijskija internet-boty.
Nie budu tut zajmacca faktčekinham pra siužet filma, heta zrabili i bieź mianie. Tolki parazvažaju nakont karektnaści abahulnieńniaŭ «mihrant = sacyjapat». U mihrantaŭ zvyčajna drennyja ŭmovy žyćcia ŭ svajoj krainie (vajna, represii abo inšaja humanitarnaja katastrofa), jany atrymlivajuć stres pry pierajeździe, niaprostuju adaptacyju ŭ novaj krainie. Heta značyć, faktar atačeńnia moža spryjać raźvićciu psichičnych chvarob i razładaŭ.
Ale tut niama ničoha pra hienietyku. Nahadaju: adnaho z faktaraŭ niedastatkova, kab źjaviłasia sacyjapatyja. Značyć, pošuk prablemy mienavita ŭ pachodžańni lubych mihrantaŭ nieabhruntavany. Kali bačyć drennaje tolki ŭ tym, što jany mihranty, heta vyhladaje minimalna madyfikavanym rasizmam abo nacyzmam: tady šukali prablemu ŭ pachodžańni inšych ras abo habrejaŭ, zaraz zamiest ich mihranty. Bolš hłybokich idej u hetych psieŭdanavukovych «teoryjach» niama.
Adkaznaść sacyjapataŭ za svaje dziejańni
Ciapier nie isnuje adzinaha mierkavańnia, kansensusu, ci moža sacyjapatyja być padstavaj, kab čałaviek z hetym razładam asoby paźbieh kryminalnaj adkaznaści za svaje dziejańni.
Z adnaho boku, simptomy: impulsiŭnaść, niazdolnaść płanavać nastupstvy svaich dziejańniaŭ, nieści za ich adkaznaść,— značać, što čałaviek nie zaŭsiody razumieje, što jon robić.
Z druhoha boku, jak słušna arhumientujuć daśledčyki, jakija praanalizavali jurydyčnuju adkaznaść ludziej z ASPD u 2018—2024 hadach, niama dokazaŭ, što sacyjapatyja nastolki źnižaje kahnityŭnyja zdolnaści, što čałaviek pryncypova nie moža zrazumieć supraćpraŭnaść svaich dziejańniaŭ.
Tak, u jaho moža adsutničać empatyja, jon moža nie padtrymlivać pravavyja i etyčnyja normy svajho atačeńnia, ale
jon moža zrazumieć, što ŭ hetym atačeńni možna, a što nielha.
Dalej, jość ludzi, jakija žyvuć z ASPD, pry hetym uśviedamlajuć svoj dyjahnaz i kampiensujuć jaho: strymlivajucca ad taho, kab trapić u niebiaśpiečnyja dla inšych i dla sabie situacyi, tłumačać blizkim svaje asablivaści i h.d.
Na hetym miescy ja vykažu zdahadku, što akramia faktaraŭ hienietyki i atačeńnia jość i treciaja hrupa faktaraŭ: maralny vybar samoha čałavieka.
Čałaviek nie determinavany miechanizm, jon maje ŭłasnuju volu i moža vybirać: zajmajecca jon samaapraŭdańniem ci ŭsio ž uśviedamlaje drennaje ŭ svaich dziejańniach. Pa maich nazirańniach, čałaviek u svaim žyćci, asabliva ŭ krytyčnyja momanty, moža prachodzić praz adzin abo niekalki «punktaŭ iściny», u jakija kardynalna źmianiaje svaje pohlady. Abo prosta «łamajecca». Sacyjapat moža pieražyć takoje ŭ dziacinstvie.
Karniki i jabaćki
Praciahvaju. Miarkuju, što praz taki «punkt iściny» prachodzili adnojčy mnohija łukašenkaŭskija karniki i čynoŭniki. Razumieli, što, vierahodna, iduć kiepskaj darohaj, ale paśla kazali sabie «aj, tak praściej». Tam ža byłyja «zmahary», jakija złamalisia. Najbolš cyničnyja razvažańni «jabaciek» i «chataskrajnikaŭ» vielmi padobnyja da pavodzin sacyjapataŭ.
Kali ŭ 2020-m bolšaść śćviardžała, što nielha «źbivać mirnych ludziej», jabaćki prajaŭlali poŭnuju adsutnaść empatyi da achviar.
Chataskrajniki praciahvajuć tuju ž liniju: «a vas pravilna źbivali», «nie treba było kvietki nasić» i ŭvohule «vy ŭsio rabili niapravilna». Kali ty maješ empatyju, ty skažaš «my rabili», «u nas nie atrymałasia», budzieš razumieć i svaju častku adkaznaści, nie budzieš zajmacca paŭtornym ckavańniem achviar.
Tyja ž dumki pra Trampa i jaho kamandu, kali jany śviadoma pierakručvajuć abo nie razumiejuć («nie razumiejuć»), chto ahresar i chto achviara ŭ sučasnaj rasiejska-ukrainskaj vajnie. Darečy, Trampa nazyvali «sacyjapatam» jašče ŭ 2016, 2024 hadach.
Pra pavodziny Łukašenki biełarusy i tak usio viedajuć sami.
Va ŭsich hetych vypadkach časam pytaješsia ŭ siabie: hetyja ludzi nierazumnyja (nie razumiejuć, što adbyvajecca) abo jany niahodniki (śviadoma skažajuć realnaść)?
I vielmi chočacca znajści niejkaje prostaje tłumačeńnie. Naprykład, što jany sacyjapaty, jany takimi naradzilisia.
Ale tut ja budu aściarožnym. Dyjahnazy mohuć stavić tolki śpiecyjalisty. Miarkuju, što
pry raźvićci dakazalnaj miedycyny śpiecyjalisty buduć šukać prykmiety ASPD (sacyjapatyi) nie tolki ŭ rysach i pavodzinach pacyjentaŭ, ale i abaviazkova ŭ fizijałahičnych markierach taho razładu asoby (naprykład, aktyŭnaści mozha, pracy niejratranśmitaraŭ). Pry hetym pachodžańnie (hieny) nie buduć prysudam. A dla hramadstva pošuk dyjahnazu ŭ palitykaŭ i inšych hramadzian nie toje kab moža dadać niešta novaje i praktyčna karysnaje: kali čałaviek sistemna chłusić, parušaje zakony, nie dumaje pra nastupstvy i nie raskajvajecca za pamyłki, my i tak biez dyjahnazaŭ razumiejem zło jaho pavodzin.
Kamientary
Nastojaŝich bujnych mało. V RB, eto Bondarieva.
Mnie cikava što aŭtar dumaje pra suviaź taho što možna nazvać “emacyjny intelekt” i “maralny intelekt”.
Pra emacyjny intelekt knihi ŭžo napisanyja. Tamu ja tolki maralny intelekt akreślu: zdolnaść vyznačać etyčnyja i nieetyčnyja ŭčynki i zdolnaść rabić vybar na karyść etyčnych učynkaŭ. Navat kali heta patrabuje niejkaj samaachviarnaści.
Hipoteza: niechta moža mieć raźvity emacyjny intelekt, dobra razumieć što adčuvajuć inšyja. Ale hetuju zdolnaść možna vykarystoŭvać ŭ durnych, manipulatyŭnych metach.
A voś maralny intelekt nie raźvity. Niama vopytu i praktyki.
Moža pamyłkaj budzie admaŭleńnie Trampu, pucinu, łukašenku i inšym u isnavańni empatyi? Jany b biez empatyi i emacyjnaha intelektu doŭha nie pratrymalisia b na sacyjalnaj vyšyni. Usie jany adčuvajuć. Ale voś samaachviarnaść - heta zusim nie pra ich. Voś achviaravać inšymi (u imia histaryčnaj misii, vialikaha mifičnaha naroda ci idei, sobornosť, kokošnik, Bohočiełoviečiestvo, bła-bła-bła, što kažuć ideołahi) - heta tak!
Što vy dumajecie?