«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach
Prezientacyju praviali ŭ praskim Instytucie vyvučeńnia tatalitarnych režymaŭ. Siarod vystupoŭcaŭ byli byłyja źniavolenyja pa «spravie studentaŭ» Kasia Budźko i Taćciana Jakielčyk, piša «Radyjo Svaboda».

Knihu možna pračytać na biełaruskaj, ruskaj i anhlijskaj movie. Jość papiarovaja i biaspłatnaja elektronnaja viersii. «Niaskoranaje pakaleńnie» — heta zbornik apoviedaŭ studentaŭ, žyćcio jakich mocna źmianiłasia paśla 2020 hoda.
Usiaho ŭ im hučać historyi 25 ludziej, častka ź ich zapisanyja ananimna, častka — pad sapraŭdnymi imionami.
«Dziakujučy» turmie ŭ mianie ŭ 19 hadoŭ byli sivyja vałasy i prablemy ź viestybularnym aparatam. Rečy vielmi źmianilisia, i ja źmianiłasia taksama. Ciapier ja na voli, mnie spoŭniłasia 22 hady. Svaje papiarednija dni naradžeńnia ja śviatkavała ŭ turmie, jak inšyja palityčnyja źniavolenyja śviatkujuć zaraz. Mnie 22 hady, i dva hady ź ich ja praviała ŭ turmie», — napisała adna z ananimnych aŭtarak.
Byłaja studentka BDU i palitźniavolenaja Taćciana Jakielčyk u svaim ese dla knihi raspaviała pra zatrymańnie i vobšuki nie tolki ŭ jaje kvatery, ale i ŭ jaje babuli i dziaduli.
Raskazvać pra asabistyja momanty Taćcianie było składana, bo jana nie mahła padzialicca imi ŭ zvyčajnaj razmovie. Ale kali heta byli słovy na papiery, heta dziejničała jak terapija, i stała lahčej.
«Ja ŭdziačnaja, što maje ŭspaminy ciapier jość nie tolki ŭ majoj hałavie, što jany zachavajucca dzieści jašče. Ja spadziajusia, što knihu pračytajuć jak maha bolš ludziej, i daviedajucca, što ŭ Biełarusi ŭsio jašče siadziać tysiačy palitviaźniaŭ, z asabistymi historyjami, jakija zdolnyja raźbivać sercy», — skazała jana.

Na prezientacyi prysutničaŭ taksama były dekan Fakulteta mižnarodnych adnosin BDU Viktar Šadurski. Jon nazvaŭ hety zbornik «dakumientam epochi».
Navukoviec skazaŭ, što možna spračacca, što 25 studentaŭ nie pradstaŭlajuć usich biełarusaŭ, što ahułam my — bolš talerantnyja i kanfarmisckija, ale hałoŭnaja vartaść knihi, pavodle Šadurskaha — ščyraść. Na jaho dumku, vielmi važna zachavać sapraŭdnyja ŭspaminy śviedkaŭ.
Historyk taksama prapanavaŭ «tym, chto na inšym baku» napisać svaju viersiju padziej. «A nastupnyja pakaleńni buduć vyrašać, kamu vieryć», — adznačyŭ Šadurski.
Vykazałasia i byłaja palitźniavolenaja pa «spravie studentaŭ» Kasia Budźko. Dziaŭčyna padzialiłasia, što padčas źniavoleńnia joj vielmi dapamahali inšyja ludzi i joj było važna być nie adnoj u hetaj baraćbie. Jana zaklikała padtrymlivać byłych i ciapierašnich palitviaźniaŭ finansava i infarmacyjna.
Kamientary
Niama narmalnaha ruchu, siły, partyi i praduktaŭ. U sacsietkach tolki i množacca hetyja inicyjatyŭnyja inicyjatyvy, jakija byccam zroblenyja, kab dapamahać nieviadoma kamu z dvumastami padpisantami-aktyvistami i adzinym łajkam pad pastom ad smmščyka pablika. I voś takija imprezy roznych farmataŭ, dzie adnyja i tyja ludzi, to knihi pišuć, to muzyku, to čarhovuju łabudu prydumali, kab pryhoža prezientavać. Niešta stamiŭsia ad heta za stolki hadoŭ. U Miensku było cikava, a zaraz vanituje.
Prabačcie za takuju niekanstruktyŭnuju krytyku.
2. Drenny i ałahičny paprok: "Vy robicie mała i niedastatkova, tamu ničoha nie rabicie ŭvohule" ("a ja naziraju z chaty skraju pa-nad padziejami").
3. Usie stamilisia. Kali abjektyŭna niama pieramoh, heta čakany stan hramadstva. (Ale ž hałoŭnaja prablema nie ŭ im.)