Novy ŭkaz ab arendnym žylli: chto zmoža vyrašyć kvaternaje pytańnie
U studzieni Alaksandr Łukašenka padpisaŭ Ukaz №38, jakim uniesieny źmianieńni va ŭmovy pradastaŭleńnia arendnaha žylla. Dakumient zaryjentavany na rabotnikaŭ najbolš zapatrabavanych prafiesij, pryčym płacić za takoje žyllo takija supracoŭniki buduć mienš. Pra toje, chto budzie vyznačać, jakija śpiecyjalnaści samyja patrebnyja, a taksama pra płatu za karystańnie arendnym žyllom dla takich supracoŭnikaŭ karespandentu «Minsk-Naviny» raskazała načalnik adździeła jurydyčnaj raboty i kadraŭ Ministerstva ŽKH Volha Hierman.

Płacić buduć mienš
— Da arendnaj płaty budzie prymianiacca panižalny kaeficyjent: u Minsku — 0,2, u abłaściach — 0,1, — kaža Volha Hierman. — Heta istotna źnizić pamier płaty za karystańnie arendnym žyllom i faktyčna zraŭniaje rabotnikaŭ najbolš zapatrabavanych prafiesij z katehoryjami hramadzian, jakija majuć prava na pieršačarhovaje pradastaŭleńnie takoha žylla. Pry ŭmovie, što ŭ rabotnika niama va ŭłasnaści abo karystańni žyłoha pamiaškańnia, a taksama doli ŭ pravie ŭłasnaści na žyłoje pamiaškańnie.
U adpaviednaści z Žyllovym kodeksam pamier arendnaj płaty siońnia farmirujecca tak: bazavaja staŭka (jakaja zaležyć ad bazavaj vieličyni) pamnažajecca na ahulnuju žyłuju płošču pamiaškańnia i na kaeficyjent miescaznachodžańnia. U Minsku piać ekanomika-płanirovačnych zon, dzie takija kaeficyjenty prymianiajucca. Samy vysoki ŭ centry horada — 1,5, samy nizki ŭ addalenych rajonach stalicy — 0,8. Ale dla rabotnikaŭ najbolš zapatrabavanych prafiesij da hetaj sumy budzie taksama prymianiacca panižalny kaeficyjent.
Jakija śpiecyjalnaści ličacca samymi zapatrabavanymi i chto budzie heta vyznačać?
— Adzinaha pieraliku nie budzie, — rastłumačyła pradstaŭnik Ministerstva žyllova-kamunalnaj haspadarki. — Kožny rajon sam vyznačyć, u jakich śpiecyjalistach maje patrebu bolš za ŭsio. U adnym nasielenym punkcie, umoŭna, heta moža być niejrachirurh, a ŭ inšym — kiroŭca aŭtobusa.
Pracadaŭcy padajuć chadajnictvy, na asnovie jakich miascovyja vykankamy farmirujuć śpisy takich śpiecyjalistaŭ.
Ukaz pašyraje nie tolki kampietencyju miascovych orhanaŭ ułady, ale i katehoryi asob, jakija mohuć pretendavać na atrymańnie arendnaha žylla pry ŭźviadzieńni šmatkvaternych žyłych damoŭ typavych spažyvieckich jakaściej.
Važny niuans
U pieršuju čarhu arendnym fondam buduć zabiaśpiečvać tych rabotnikaŭ, u jakich niama žylla ni va ŭłasnaści, ni ŭ karystańni (majecca na ŭvazie arendnaje na ahulnych padstavach) pa miescy pracy i ŭ dadzienym nasielenym punkcie.
— Havorka nie pra druhasnaje žyllo, u jakoha jość status arendnaha, a ab damach, što ŭzvodziacca, — raspaviała Hierman. — Što tyčycca finansavańnia budaŭnictva, to dapuskajecca niekalki krynic: biudžetnyja srodki, srodki ad zdačy ŭsiaho arendnaha fondu, inšyja krynicy, nie zabaronienyja zakanadaŭstvam.
— A kali heta piensijanier, jaki pracuje?
— Abmiežavańniaŭ u dadzienym vypadku niama, pry vykanańni hetych umoŭ (adsutnaść va ŭłasnaści žylla, chadajnictva kiraŭnika i h. d. — Red.) najmalnik maje prava padavać takoje prašeńnie, a vykanaŭčyja ŭłady razhledziać, — adkazała śpiecyjalist.
Čym heta zručna
Pierš za ŭsio čałaviek abaronieny ad raptoŭnaha «źjazdžajcie praź miesiac», jak u vypadku z pryvatnaj arendaj.
— Pieršy dahavor na arendnaje žyllo zaklučajecca terminam na piać hadoŭ, — kaža Hierman. — U dalejšym jon moža być padoŭžany nieabmiežavanuju kolkaść razoŭ. Pry ŭmovie, što čałaviek nie parušaje praviły karystańnia, svoječasova apłačvaje pasłuhi ŽKH, pakryvaje vydatki na elektraenierhiju, heta značyć vykonvaje ŭsie ŭmovy pa damovie.
Akramia taho, novy dakumient, kaža śpiecyjalist, uklučaje lepšaje z Ukaza numar 112 (straciŭ siłu). U pryvatnaści, mahčymaść pravieści ramont u arendnym žylli za svoj košt i potym nie płacić za arendu peŭny pieryjad — suraźmierna vydatkavanym srodkam.
— Biezumoŭna, jość peŭny kaštarys, jaki zaćviardžajecca dziaržaŭnaj arhanizacyjaj, u čyim rasparadžeńni znachodzicca dadzienaje žyłoje pamiaškańnie, — udakładniła śpiecyjalist. — Ale arandatar moža zrabić ramont na svoj hust i potym być vyzvalenym ad płaty za karystańnie arendnym žyllom na peŭny čas.
Kamientary